Choď na obsah Choď na menu
Reklama
Reklama
 


ČERVY HNOJÁKY AKO NÁVNADA

Červy /hnojové,dažďovky,dendrobeny/sú nepostradatelnou zložkou pridanou do krmív.

Krmivo sa tak stáva pre ryby lákavejšie a udržuje ich na lovnom mieste.

Tieto červy pridávame pri príprave krmiva na záver mixovania a to tak že ich nastriháme na menšie kúsky

.Na to nám poslúžia špeciáílne nožnice.

 

noznice-na-hnojaky.jpg

noznice-2.jpg

 

 

 Červ hnoják  Eisenia fetida

Tzv. hnoják sa najčastějšie využívá ako návnada na  ryby.  Denně spotrebuje potravu, ktorej váha sa rovná 1/2 svojej váhy. Dorastá 13 cm a váhy 0,5 g.

"KALIFORNSKÁ dažďovka " Eisenia andrei  

Kalifornský príbuzný tohoto druhu sa hodí ku kompostovaniu,a k likvidácii biologických odpadov, na výrobu bio hnojiva Vermi Kompostu.Oba tyto druhy se dobre a rychlo množujú.

  

"Evropská dažďovka"Dendrobaena veneta

Vätší druh červa než hnoják, ale menší než kanadská dažďovka. Dendrobeana je vhodná jak na ryby, tak i ke kompostovaniu a krmeniu zvířat.  Nevýhodou je, že se pomalu množí. Denně spotrebuje potravu, ktorej váha sa rovná 1/2 svojej váhy. Dorastá 15 cm a váhy 2,5 g.

 

Hnojáky chováme  DOMA


Ak sa rozhodnete si založiť „farmu“ v  pivnici, tak k tomu stačí veľké plastové vedro od farby s originálnym vrchnákom.

Najprv do vrchnáku navŕtame, alebo vypálime dierky na vetranie.

Vyvŕtame na dno vedra dieru vhodného priemeru na gumený štuplík a to na obvode. Potom ju uzatvoríme. Dierku uzatváram štupľom, ktoré používajú v autoservisoch pri antikoróznych ošetreniach karosérií.

 Na spodok vedra sa nasype vrstva 2 - 3 cm hrubého perlitu na drenáž. Ja používam okrasný, čo sa dáva na povrch kvetináčov.
Ďalej na drenáž nasypeme základ chovu so substrátom, v ktorom žili. Doporučujem začať s kompostovým substrátom. A potom už len kŕmiť a kŕmiť.

Upozorňujem, že žiadny loger s kávy, ako píšu niektoré časopisy.

Dávam im zbytky ovocia a zeleniny. Ak kŕmim zeleninou, je lepšie, ak je uvarená. Kŕmenie im predpripravujem strúhaním, lebo tak to červy rýchlejšie spracujú a na povrchu nevzniká hnitie a následne zápach. Kŕmiť treba ale s citom.

     Neprekračovať kŕmnu vrstvu cca 1,5 cm.
Pri prílišnom premokrení substrátu kŕmením (nikdy ho nerosím) prechádzam dočasne na suchú stravu, ako je šrot alebo zbytky suchého krmiva. Raz za čas prehodím povrch dvoma hrsťami repky, ktorá do týždňa vyklíči a tiež odoberie prebytočnú vodu a dodá hnojákom „vitamíny“. Substrát musí byť síce vlhký, ale nie kašovitý.
Základom chovu je pravidelne ho sledovať, stačí každý druhý deň, aby sa červy neudusili. Totiž nedá sa zabrániť procesu kvasenia a tu vzniká oxid uhličitý, ktorý je ťažší ako vzduch, naplní nádobu a chov sa začne dusiť. Zistíme to tak, že hnojáky sa nachádzajú na povrchu a nereagujú na svetlo, alebo len veľmi pomaly. Potom sa musí rýchlo prevzdušniť substrát - stačí ho ponadvihovať vhodným kolíkom, nahnúť nádobu pod asi 45° uhlom a mať ho odokrytý. Takto sa vznikajúci oxid „vylieva“ z kýbla von a vrch substrátu sa vcelku slušne prevzdušňuje. Celkovo ho pri bežnom stave chovu úplne nezakrývam, lebo červy pri plnej spokojnosti nemajú prečo vyliezť do suchého prostredia.
Iné je to, keď mám so sebou pri vode celú „farmu“ na viacdňovej rybačke a v noci padá rosa. To potom prchajú von a treba ho uzatvoriť. Inak čo sa týka ďalšej údržby, stačí raz za mesiac odzátkovať vyvŕtaný otvor, nahnúť nádobu a prebytočnú vodu vypustiť.  

Dobre sa mi osvedčilo urobiť tiež vrstvu z čiastočne rozloženého ihličia (výborná je borovica) cca 3-4 cm, – na ktorú hneď kŕmim. Perfektne to prevzdušní substrát a časom nám aj v strede nádoby vznikne drenáž, lebo ihličie sa rozkladá veľmi pomaly.

Pri takto vedenom chove sú hnojáky vo výbornej hnojní žížala kondícii.

 Moje skúsenosti z hlavného toku Dunaja hovoria, že menšie sumce do 10 kg veľakrát dajú prednosť chumáču hnojákov pred rovnakým sústom z dážďoviek alebo pijavíc. A zubáče si na nich tiež často radi pochutia. Asi to má na svedomí ich typická vôňa, ktorú okolo seba vylučujú. Takto chované hnojáky predčia kupovaných z predajní, ktoré bývajú často zakrpatené a tenké, lebo pochádzajú z nevhodných chovov (napr. studené (prasačie) hnoje). A hlavne, máme ich vždy po ruke.

 

 

 

 
Reklama